Európsky priemysel pod tlakom: české návrhy môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko
Nové priemyselné, energetické a legislatívne stratégie EÚ musia byť pre priemysel prínosom, nie ďalšou záťažou. Za záujmy slovenského priemyslu hovorí aj ten český.
Medzi riešeniami a návrhmi, ktoré by mohli posilniť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, možno rozlíšiť dve skupiny: také, ktoré sú cielené na konkrétne odvetvia, a tie, ktoré sa snažia riešiť širšie štrukturálne problémy. Práve druhý typ opatrení je pre krajiny, ako Slovensko či Česká republika, mimoriadne dôležitý – vzhľadom na ich silnú priemyselnú orientáciu a vysokú závislosť od exportu.
Návrhy českého priemyslu
Zaujímavý súbor návrhov, ktoré priamo reagujú na problémy známe aj slovenskému priemyslu, predstavil Svaz průmyslu a dopravy České republiky (SP ČR). Česká republika patrí, podobne ako Slovensko, medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie – podľa údajov Eurostatu tvorí priemysel približne 30 % hrubej pridanej hodnoty (GVA) a v spracovateľskom priemysle pracuje viac než štvrtina všetkých zamestnancov (25,8 %).
Takáto štruktúra ekonomiky znamená, že každá regulačná či energetická zmena na úrovni EÚ sa priamo dotýka jej konkurencieschopnosti. Preto sa SP ČR snaží presadzovať prístup, ktorý zabezpečí, aby európske reformy boli pomocou – nie prekážkou pre podniky.
Menej regulácií, viac rastu
Základnou ideou českého združenia je myšlienka, že nové priemyselné, energetické a legislatívne stratégie EÚ musia byť pre priemysel prínosom, nie ďalšou administratívnou a finančnou záťažou.
SP ČR preto navrhuje tzv. "legislatívnu očistu" – zdržať sa prijímania nových povinností, ktoré zvyšujú byrokraciu, a zároveň odstrániť tie, ktoré dnes podnikom bránia v rozvoji. Kľúčovou zmenou má byť aj úprava dopadových štúdií, ktoré by mali povinne hodnotiť vplyv pripravovaných zákonov na konkurencieschopnosť.
Podľa zväzu totiž v posledných rokoch došlo k situácii, keď európska legislatíva často preceňuje klimatické a sociálne aspekty, no nedostatočne zohľadňuje ekonomické dôsledky – najmä pre krajiny, ktoré sú viac závislé od výroby než od služieb.
Energetická transformácia: rovnaké ciele, rôzne podmienky
Druhou nosnou oblasťou návrhov je energetika. SP ČR upozorňuje, že tempo energetickej transformácie musí rešpektovať špecifiká jednotlivých členských štátov – napríklad rozdielne zdroje energie, technologickú vyspelosť či historickú štruktúru priemyslu.
Zväz preto žiada, aby EÚ nestanovovala jednotné dekarbonizačné ciele pre všetky krajiny rovnako, ale aby umožnila flexibilitu podľa národných podmienok. Inak môže dôjsť k situácii, že rýchlejšie transformujúce štáty budú čeliť nárastu cien energií, strate výrobných kapacít a následne aj poklesu konkurencieschopnosti.
Pre ilustráciu: podľa údajov Eurostatu je energetická náročnosť slovenského hospodárstva až dvojnásobne vyššia než priemer EÚ. V kombinácii s rastúcimi cenami energií to znamená, že rýchla dekarbonizácia bez realistického prechodu na dostupné zdroje by mohla mať negatívny vplyv na export aj zamestnanosť.
Doprava ako prehliadaný faktor
Medzi konkrétnymi návrhmi SP ČR je aj revízia pravidiel kombinovanej dopravy. Ide o systém, ktorý kombinuje železničnú, cestnú a vodnú prepravu s cieľom znížiť náklady a emisie. Zväz žiada zjednodušenie definície tejto dopravy podľa vzdialenosti a nastavenie stabilných prevádzkových podmienok.
Doprava je pritom často prehliadaným, no kľúčovým faktorom priemyselnej konkurencieschopnosti. Každé meškanie či zvýšenie nákladov v logistike sa premieta do cien výrobkov a ziskovosti exportu. Podľa Európskej komisie až 25 % priemyselných nákladov v EÚ priamo súvisí s dopravou a logistikou.
Paralely so Slovenskom
Slovensko čelí veľmi podobným problémom ako Česká republika. Priemysel tvorí približne 27 % slovenskej ekonomiky, pričom automobilový sektor sám o sebe zabezpečuje viac než 12 % HDP a 35 % exportu.
V takomto prostredí je dôležité, aby aj slovenská vláda a priemyselné zväzy presadzovali rovnaký typ politiky – zrozumiteľnejšiu, predvídateľnejšiu a menej byrokratickú legislatívu, ktorá podporuje investície a inovácie, namiesto neustáleho zvyšovania administratívnych nárokov.
Okrem toho by sa Slovensko malo aktívne zapájať do diskusií na európskej úrovni o energetickej a klimatickej politike – nie ako pasívny prijímateľ rozhodnutí, ale ako krajina s vlastnými argumentmi vychádzajúcimi z reálnej štruktúry hospodárstva.
Odporúčania pre Slovensko
Na základe českých návrhov možno formulovať niekoľko odporúčaní, ktoré by mohli mať priamy prínos pre slovenský priemysel:
- Legislatívna revízia: preveriť platné regulácie a odstrániť tie, ktoré brzdia podnikanie bez reálneho prínosu.
- Energetická flexibilita: presadzovať individuálne ciele transformácie v závislosti od národných zdrojov a potrieb.
- Podpora kombinovanej dopravy: zlepšiť logistické prepojenie medzi priemyselnými centrami a exportnými uzlami.
- Zapojenie podnikovej sféry: do tvorby legislatívy by mali byť viac zapojení samotní výrobcovia, nie iba regulačné orgány.
Návrhy Svazu průmyslu a dopravy Českej republiky predstavujú pragmatický prístup k reformám, ktoré sú potrebné nielen pre český, ale aj pre slovenský priemysel. Ich cieľom nie je spomaliť zelenú a digitálnu transformáciu, ale urobiť ju realistickou a ekonomicky udržateľnou.
Ak chce Slovensko udržať pozíciu priemyselnej krajiny v rámci EÚ, musí podobne ako jeho západný sused presadzovať reformy, ktoré neoslabujú výrobu, ale ju modernizujú – a to spôsobom, ktorý rešpektuje naše ekonomické a technologické možnosti.
Tomáš Lemešani,
Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper
Pre konzultáciu a objednávku služieb píšte na kontakt@businesspr.eu, alebo independencetl@protonmail.com