Slovenský biznis musí byť v EÚ hlasnejší. Chýba dialóg s vládou a štátna reprezentácia
Slovenské firmy ovplyvňujú európsku legislatívu najmä nepriamo – cez celoeurópske asociácie a platformy typu BusinessEurope. Pre ekonomiku závislú od exportu a automobilového sektora to nestačí.
Ak nechce Slovensko pravidelne dobiehať už hotové rozhodnutia, potrebuje skôr a systematickejšie vnášať hlas podnikateľov do tvorby pravidiel na úrovni EÚ.
Súčasná prax znamená, že slovenské firmy sa k európskym pravidlám často dostanú až vtedy, keď sú rámce do veľkej miery "nakreslené" a diskusia sa vedie o detailoch, nie o logike regulácie.
Pre malú a otvorenú ekonomiku, ktorá je zároveň výrazne priemyselná, je to nevýhoda. Slovensko je jednou z krajín EÚ s najvyšším podielom priemyslu na tvorbe pridanej hodnoty a zároveň patrí medzi štáty najviac závislé od automobilového sektora, ktorý je stále výkladnou skriňou európskeho priemyslu aj exportu. Práve preto by malo Slovensko výraznejšie a častejšie komunikovať potreby svojho hospodárstva na európskej úrovni – a to nie reaktívne, ale systematicky a včas.
Aktuálny stav totiž umožňuje, aby sa slovenský priemysel "stratil" v európskom legislatívnom procese. Európska komisia pri príprave návrhov síce vedie konzultácie, ale ak sa do nich firmy a zväzy nezapoja dostatočne skoro, návrh sa začne pohybovať vlastnou zotrvačnosťou a priestor na zmenu sa rýchlo zužuje.
Slovenské podniky pritom často nemajú kapacitu permanentne sledovať pracovné skupiny, expertné komisie a technické prílohy návrhov, ktoré sa rodia mesiace pred tým, než sa objavia v médiách. Výsledok je typický: pri implementácii sa zistí, že nové pravidlá zvyšujú náklady, zhoršujú flexibilitu alebo prinášajú administratívne povinnosti, ktoré v kombinácii s energiami a tlakom na mzdy oslabujú konkurencieschopnosť – no vtedy už ide viac o "hasenie požiaru" než o tvarovanie pravidiel.
Ak má Slovensko túto situáciu zmeniť, nestačia len osobné stretnutia, jednorazové roadshow do Bruselu alebo ad hoc prezentácie analytických dokumentov. Kľúčové je preniesť hlas priemyslu priamo do procesu tak, aby ho štátni predstavitelia prednášali už v počiatočných fázach legislatívneho cyklu – teda v momente, keď Komisia formuje samotnú potrebu regulácie, pripravuje hodnotenia dopadov a zadáva pracovné verzie textov.
Inými slovami, Slovensko potrebuje profesionálnejší "early warning" systém: včas identifikovať návrhy, ktoré budú mať dopad na automobilový priemysel, energeticky náročné odvetvia, logistiku, digitálnu ekonomiku či trh práce, a okamžite zorganizovať odborné stanovisko podnikateľského sektora. Bez toho sa bude opakovať scenár, keď slovenskí aktéri reagujú až na finálny text, ktorý už prešiel cez kompromisy veľkých štátov a politických frakcií.
Z toho vyplýva aj širšia ambícia: Slovensko by malo presadzovať celoeurópsky, systematický partnerský dialóg pri tvorbe európskej legislatívy s dopadom na podnikateľské prostredie. Európa dnes rieši konkurencieschopnosť, produktivitu a technologickú suverenitu – no zároveň produkuje pravidlá, ktoré môžu v praxi zvyšovať náklady rýchlejšie, než rastie efektivita.
Ak sa má tento rozpor zmierniť, podnikateľské asociácie musia mať silnejšiu pozíciu už pri návrhu, nie až pri implementácii. Slovenskí predstavitelia by preto mali na európskej úrovni presadzovať posilnenie úlohy podnikateľských organizácií, vznik nových celoeurópskych združení tam, kde dnes chýbajú, a podporiť aj vznik tematických think-tankov, ktoré by vedeli rýchlo produkovať dátovo podložené analýzy dopadov na priemyselné regióny strednej Európy.
Praktický rozmer je pritom jednoduchý: pred kľúčovými hlasovaniami o európskych strategických dokumentoch, normách a smernicach by mali zástupcovia Slovenska povinne získať stanovisko slovenského podnikateľského prostredia – a nielen formálne. Toto stanovisko treba preniesť do Bruselu ako mandát, komunikovať ho partnerom a zohľadniť pri rozhodovaní o hlasovaní a kompromisoch.
V ideálnom prípade by mal vzniknúť mechanizmus, v ktorom sa stanoviská priemyslu nearchivujú, ale preklápajú do konkrétnych vyjednávacích bodov: ktoré paragrafy sú kritické, aké sú alternatívne formulácie, aký bude dopad na náklady a investície, čo hrozí v dodávateľských reťazcoch a ako sa to dotkne zamestnanosti.
Pre krajinu, ktorá stojí na priemysle a exporte, je to viac než "lobby". Je to forma ekonomickej sebaobrany a zároveň investícia do lepšej kvality pravidiel. Európska legislatíva bude v najbližších rokoch ešte viac určovať tempo transformácie automobilového sektora, energetiky či digitalizácie. Ak Slovensko nechce zostať len prijímateľom rozhodnutí, musí si vybudovať schopnosť byť spolutvorcom – cez profesionálny dialóg medzi štátom a podnikateľmi, cez skorý vstup do legislatívnych procesov a cez silnejšiu prítomnosť v európskych sieťach, ktoré dnes rozhodujú o tom, čo sa stane "novým štandardom" pre celú Úniu.
Tomáš Lemešani
Independent Media Publishing s.r.o. - Analýza, Case study, Policy paper
Pro konzultaci a objednávku služeb pište na kontakt@businesspr.eu, independencetl@protonmail.com